Metodika

Predstavenie výskumu a metodiky DIS

Európska sociálna charta (prijatá v Turíne 18. októbra 1961, neskôr doplnená o dodatky v rokoch 1988, 1991, 1995 a 1996) v článku 9 uvádza - Právo na poradenstvo pri voľbe povolania, ktoré zaručuje všetkým osobám vrátane zdravotne postihnutých právo na poradenstvo pri výbere povolania, pri riešení problémov týkajúcich sa výberu povolania alebo postupu v ňom. Zohľadňujú sa pritom ich osobné predpoklady a možnosti na trhu práce. Takáto pomoc sa má poskytovať bezplatne, a to rovnako mladistvým vrátane školopovinných detí, mládeži aj dospelým.

Medzi najohrozenejšie skupiny mladých ľudí podľa nás patria najmä odchovanci z detských domovov, ktorí sa často stávajú dlhodobo nezamestnaní, bez práce, životnej a pracovnej perspektívy a tiež bez domova.

 

Aktuálnosť problematiky

Základným problémom, na ktorý nás upozornili vychovávatelia a riaditelia detských domovov bol fakt, že mladí ľudia opúšťajúci brány ústavného zariadenia sú pri hľadaní práce, ubytovania a vstupu do života pasívni prijímatelia pomoci, bez vnútornej interiorizovanej a vlastnej  aktivizácie. Napriek tomu, že posledný rok pred odchodom často verbalizujú radosť a nadšenie z toho, že o pár mesiacov, resp. dní ich čaká samostatný život, ich vnútorné prežívanie môže byť (a veľmi často i je) sýtené strachom, úzkosťou a prirodzenými obavami z neznáma.

V prípade, že vstup do sveta práce a nového života je sprevádzaný neúspechom (ktorý má často na svedomí diskrepancia medzi očakávaniami a realitou), situácia sa môže vyhrotiť na krajne záťažovú a nastáva začarovaný kruh udalostí, kde bez práce si nie je možné zaplatiť ubytovanie a tým pádom nie je možné adekvátne sa včleniť do samostatného života.

Percepcia vyššie uvedenej situácie z pohľadu odchovanca v DD môže vychádzať z predpokladu, že kauzálne pripisovanie príčin z neúspechu v práci a celkovo v živote je ovplyvnené podmienkami, ako si jednotlivec situáciu vysvetľuje. Pokiaľ mladý človek pripisuje príčinu neúspechu všeobecným vonkajším podmienkam (ako sú napr. bol tam zlý nadriadený, jednoducho sa mi nepáčila práca a tak som z jedného dňa na druhý ešte v skúšobnej dobe odišla, kolegovia boli čudní, neviem presne prečo, ale nepáčilo sa mi tam) má tendenciu vnímať a vysporadúvať sa s tými záťažovými situáciami formou „naučenej bezmocnosti“, kedy dôvody zlyhania často pripisuje vonkajším podmienkam (nemohol som si pomôcť, chyba je v zlej práci, nevhodnom kolektíve, .... ). Inou formou percepcie uvedenej situácie je pripisovanie nedostatočnosti sebe samému s následnou stratou sebaúcty, kedy môže dôjsť v osobnosti mladého človeka k presvedčeniu, že príčiny osobného neúspechu sú spôsobené stabilnými faktormi v osobnosti ako sú nedostatok schopností zvládnuť danú situáciu. Buchtová (2001) upozorňuje, že i negatívne symptómy z detstva môžu následne vplývať na dynamiku „naučenej bezmocnosti“ a následne môžu ovplyvniť správanie v celej škále situácií, kedy môžu nastať obavy z budúcnosti, strata sebadôvery, strata nádeje. Nakoľko  v našom prípade ide o špecifickú skupinu mladých ľudí, ktorí sú v značnej miere determinovaní a ovplyvnení vlastnou životnou históriu z detstva (a majú tendenciu reagovať formou naučenej bezmocnosti) je nutné im venovať zvýšenú pozornosť. 

 

Výskumný problém

Problémy v našej cieľovej skupine možno odborne zhrnúť do interpersonálnych a intrapersonálnych oblastí. Interpersonálny a intrapersonálny rámec seba definovania jedinca vymedzujú Výrost a Slaměník (1997) dvomi zložkami :

-          intrapersonálny rámec zahŕňa prežívanie kontinuity seba. Ide o vedomie totožnosti, ktoré sa spája s odpoveďou na otázku : „Aký som človek a čím sa líšim od druhých?“,

-          interpersonálny rámec odpovedá na otázku : „Kto som alebo budem vo vzťahu k iným?“.

Daný rámec určuje identitu ako súhrn sociálnych rolí. Nakoľko si uvedomujeme, že pri začlenení do sveta práce a samostatného fungovanie chovanca z DD a celkovo pre každého mladého človeka, ktorý sa chce uplatniť na trhu práce a v živote všeobecne, je nutné orientovať sa v percepcii vlastnej identity a tým pádom sa adekvátne zorientovať v rôznych sociálnych situáciách, ktoré v priebehu života človek rieši.

Medzi kľúčové oblasti, na ktoré sa snažíme výsledky nášho výskumu aplikovať, je hľadanie súvislostí medzi uvedenými premennými a uplatnením sa na trhu práce a v samostatnom živote chovancov z detských domovov.

 

Výskumná vzorka

Alexu – združenie na pomoc deťom a prírode v spolupráci s Katedrou psychologických vied Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre vytvorili a zrealizovali výskum orientovaný na identifikáciu integračných bariér. Tieto integračné bariéry sa negatívne podieľajú na adekvátnom uplatnení chovancov z detských domovov na trhu práce a začlenení sa do samostatného fungovania po dosiahnutí plnoletosti a ukončení školskej dochádzky. Výskum bol uskutočnený v 13 detských domovoch (DD Tajná, DD Žitavce, DD Kolíňany, DD Štúrovo, DD Kollárovo, DD Dedina mládeže, DD Sereď, DD Pečeňady, DD Nižná Kamenica, DD Košická Nová Ves, DD Ružomberok, DD Piešťany, DD Trenčín - Zlatovce, DD Veľký Meder na Slovensku, na 200 participantoch vo veku 16 – 18 rokov. Priemerný vek účastníkov výskumu bol 17 rokov 1 mesiac. Výskumu sa zúčastnilo 100 dievčat a 100 chlapcov.

 

 

Metódy výskumu

Sebaposudzovacia škála depresivity CDI

Na meranie depresivity u chovancov v detských domovoch sme použili Sebaposudzovaciu škálu depresivity CDI od autorky Beckovej a pre účely širšej identifikácie osobnostných premenných sme administrovali osobnostný dotazník pre mládež HSPQ od autorov Raymond B. Catttell a Mary D.L. Cattell a osobnostný dotazník IHAVEZ. Pre použitie týchto merných nástrojov sme sa rozhodli na základe skúseností vychovávateľov, ktorí verbalizovali u našej cieľovej skupiny časté prejavy zlej nálady, citovej nestálosti, netrpezlivosti, nadmernej vzrušivosti, ľahkovážnosti, nespoľahlivosti, neschopnosti prežívať radosť, nevýkonnosť a interpersonálne ťažkosti, .

CDI vznikla inšpiráciou Beckovej sebaposudzovacej škály depresivity pre dospelých, na ktorú sa aj autorka M. Kovacsová s vďakou odvoláva. Autorka datuje vznik dvadsaťsedem položkovej škály CDI do r. 1977. Je koncipovaná pre deti a adolescentov a vyžaduje základnú úroveň čítania.

Podľa našich informácii bola škála v Čechách a na Slovensku pomerne neznámou. Výraznejšie sa s ňou môžeme v našich podmienkach stretnúť okolo roku 1996. Prvá verzia štandardizovaná na českú populáciu bola použitá na FF UK v Prahe na študentoch psychológie. V súčasnosti sa škála využíva pomerne často v psychologickej praxi. 

 

Škála CDI obsahuje 5 subškál:

A – Zlá nálada (Negative Mood)

B – Interpersonálne ťažkosti (Interpersonal Problems)

C – Nevýkonnosť (Inefektivness)

D – Anhedónia (Anhedonia)

E – Znížené sebavedomie (Negative Self Esteem)

 

Osobnostný dotazník HSPQ

Osobnostný dotazník pre mládež HSPQ autorov Raymond B. Catttell a Mary D.L. Cattell patrí na Slovensku a v Čechách medzi pomerne často používané v psychologickej alebo výskumnej praxi. Je určený pre mládež od 13-17 rokov. V psychodiagnostickej praxi je dotazník HSPQ pre mládež jedným z univerzálnejších testových nástrojov prakticky ľahko použiteľným a prinášajúcim pomerne bohaté výsledky o osobnosti mladého človeka. HSPQ meria súbor 14 odlišných vlastností osobnosti, označených písmenami A a Q4 a „technickými“ názvami podľa týchto symbolov možno rozpoznať príslušné faktory i v iných testov z okruhu cattellovskej metodológie. Teoreticky možno povedať, že uvedené vlastnosti sú odvodené zo „sfér osobnosti“, ktorými chápeme súbor psychologických predpokladov, ktorými možno vysvetliť rôzne varianty ľudského správania.  Jednotlivé oblasti dotazníka postihujú jednotlivé stránke osobnosti: niektoré možno označiť ako temperamentové črty, niektoré skôr ako motivačné sklony, iné postihujú úrovne osobnostnej integrácie.

HSPQ je možno použiť pre skupinovo i individuálne, priemerná doba testovania je asi 45 minút.

 

Osobnostný dotazník HSPQ pre mládež obsahuje nasledujúce faktory:

Faktory prvého radu:

Faktor A: A+ bezprostrednosť A- uzavretosť

Faktor B: B+ vysoká kryštalizovaná inteligencia  B- nízka kryštalizovaná inteligencia 

Faktor C: C+ citová stálosť  C- citová nestálosť

Faktor D: D+ vzrušivosť  D- kľudnosť

Faktor E: E+ priebojnosť  E- poddajnosť

Faktor F:  F+ nadšenosť  F-skľúčenosť

Faktor G: G + zodpovednosť  G - svojvoľnosť

Faktor H: H+ smelosť  H - plachosť

Faktor I: I+ citová chúlostivosť  I - citová tvrdosť

Faktor J: J+ individualistická zdržanlivosť  J- družná aktivita

Faktor O: O+ úzkostná sebeneistota  O- sebadôvera

Faktor Q2: Q2+ sebestačnosť  Q2- závislosť na druhých

Faktor Q3: Q3+ nedostatok sebavlády  Q3- sebavláda

Faktor Q4: Q4+ nízke pudové napätie  Q4- vysoké pudové napätie 

Faktory druhého radu:

Faktor QI: QI+ spoločenská introverzia  QI- spoločenská extraverzia

Faktor Q II: Q II+ vyrovnanosť  QII- úzkostnosť

Faktor III: QIII+ oddanosť  QIII- vzpurnosť

 

IHAVEZ

Viacdimenzionálny dotazník IHAVEZ bol vyvinutý, verifikovaný a aplikovaný ako nástroj na meranie a odhadovanie tých osobnostných premenných, od ktorých je vysoko závislá kvalita interakčného správania jedinca vo vyhrotených životných situáciách v kontexte povahy a dynamiky vyrovnávania sa s pôsobením situačných premenných. Výsledky tejto metódy majú poskytnúť odpovede na otázky pre tieto situačné premenné:

  1. pre koho sa stávajú určité komplexy situačných premenných optimálne, pre koho hraničné či dokonca hraničiace s extrémnou psychickou záťažou a prečo?
  2. kto dokáže v situáciách, ktoré sú pre neho mimoriadne psychicky záťažové rozvinúť adekvátnu schému interakčného správania a kto nie?

 

Aplikačná hodnota výskumu

Môžeme konštatovať, že u participantov sa prejavilo v zvýšenej miere prežívanie smútku, emócií sýtených úzkosťou a neistotou, čo sa následne prenáša do každodenných činností, ktoré mladí ľudia robia. Smútok a zlá nálada ovplyvňujú následne správanie našej cieľovej skupiny, a to podľa nášho názoru môže viesť i k rôznym formám naučenej bezmocnosti a následne k pasivite pri hľadaní si práce, ubytovania a generalizovane samostatného fungovania. Pri rozhovoroch s cieľovou skupinou sme zisťovali pôvod zlej nálady, smútku a pasivity v ich správaní. Podľa jednotlivých výpovedí účastníkov nášho výskumu mnoho adolescentov verbalizovalo, že podľa nich ich zlá nálada pramení z ich celkovej životnej situácie (nemajú domov, vlastný život, podriaďovanie režimu v detskom domove, nemožnosť byť sám keď to potrebujem, nedostatok intimity).

Mladí ľudia vyrastajúci v ústavnej starostlivosti majú výrazné interpersonálne problémy a sami verbalizujú, že v nadväzovaní kontaktov nemajú problém, pokiaľ sa nemusia priznať, že sú z detského domova.

Anhedóniu, ktorá sa v našom výskumnom súbore nachádza v pásme vysokého nadpriemeru a upozorňuje na nutnú intervenciu do uvedeného stavu neschopnosti vnímania a prežívania radosti z každodenného života. Uvedený údaj sa nám zdá pochopiteľný s nameraným stavom v škále A, ktorú charakterizuje zlá nálada a smútok. Neschopnosť prejavovania radosti z každodenného života, chápania malých úspechov a citového chladu, môže prameniť z histórie ich individuálnych životných osudov.

Negatívne sebavedomie a hodnota nameraná sa nachádza v pásme vysokého nadpriemeru, ktorý charakterizuje správanie a percepcia výrazne negatívneho sebavedomia, ktoré sa následne premieta i do všetkého čo súvisí s vlastným výkonom. Medzi časté výpovede mladých ľudí z detských domovov patria i tie, ktoré verbalizujú nedostatočné sebavedomie a nedôveru vo vlastné sily. Napriek uvedenému sme sa stretli u účastníkov výskumu s opačným pólom uvedenej charakteristiky, ktorú charakterizuje naopak malá miera sebakritiky a sebahodnotenia.

Hodnota CS charakterizuje celkové skóre dotazníka CDI, ktoré celkovo vypovedá o depresivite našej cieľovej skupiny, t.j. mladých ľudí vo veku 16-18 rokov v detských domovoch. Hodnota tejto položky je alarmujúco vysoká a upriamuje pozornosť na nutné riešenie aktuálneho stavu prostredníctvom odborníkov, ktorí majú patričné možnosti na elimináciu a intervenciu do uvedeného stavu. Uvedomujeme si, že uvedený stav nie je dôsledkom nevhodného prístupu sociálnych pracovníkov a vychovávateľov v detských domovoch, ktorí v mnohých prípadoch pracujú na 200 percent.

Z ďalších výsledkov výskumu je nutné upozorniť i na vysokú uzavretosť, neprispôsobivosť a skepsu v našej cieľovej skupine, ktorá v značnej miere dáva odpoveď na otázku prečo mnoho mladých ľudí vyrastajúcich v ústavnej starostlivosti odchádza z práce ešte pred ukončením 3mesačnej skúšobnej doby. Vysoká citová nestálosť nameraná vo faktore C v dotazníku HSPQ upozorňuje na premenlivosť v názoroch a záujmoch, ľahkú vzrušivosť. Autori dotazníka HSPQ hovoria o tejto skupine mladých ľudí s problémami v ovládaní a v dodržiavaní vopred stanovených pravidiel. Jedinci s výrazným  faktorom C- v dotazníku HSPQ môžu mať podľa autorov zároveň výrazné problémy s prispôsobením sa pri odchode zo známeho prostredia, nakoľko sú vystavení stresu zo zmeny stabilného životného stereotypu.

Z hľadiska porovnania našich výsledkov výskumu s inými autormi nachádzame v literatúre výskumné zistenia Škrabala, ktorý uvádza súbor štatisticky významných zmien v priemerných profiloch mládeže s problémami v správaní takto: vysoká uzavretosť, nízka kryštalizovaná inteligencia, citová nestálosť, plachosť, nedostatok sebavlády. Uvedené zistenia korešpondujú i s našimi výskumnými zisteniami. Pre ďalšiu analýzu doporučujeme následné výskumné tendencie, ktoré môžu vzťah ústavnej starostlivosti a náchylnosti k poruchám správania a následnej delikvencii potvrdiť, resp. zamietnuť. 

Vo veľkej miere sa u chovancov prejavuje pasívny postoj k hľadaniu si práce a ich orientácia na trhu práce v oblasti svojej profesie, na ktorú sa pripravujú, je vo väčšine prípadov nulová. Pasívne správanie sa prejavuje i vo vzťahu vysokej závislosti na niekom, kto im tú prácu nájde alebo sa o nich dočasne postará. Často je to podľa ich slov nejaký kamarát, ktorý im sľúbil prácu a ubytovanie. Miera sebaúčinnosti v hľadaní riešenia a uplatnenia sa na trhu práce je výrazne nižšia ako u rovesníkov žijúcich v rodinnom prostredí. Dôležitým zistením je i fakt, že 88 % chovancov si uvedomuje svoju neúspešnosť v školských podmienkach, ale nedokážu popísať a identifikovať jej pôvod a tým pádom sa znemožňuje možnosť ju odstrániť. Chýba im istá zdravá miera sebakritiky, realistické zhodnotenie vlastného výkonu a vyvodenia dôsledkov pre jeho zlepšenie. Z hľadiska uplatnenia absolventov z radov chovancov z DD na trhu práce nás zaujal i fakt, že prevažná väčšina nemá záujem pracovať a uplatniť sa na trhu práce v profesii, ktorú študujú i napriek tomu, že študijný odbor bol vybraný na základe ich požiadaviek.

 

Súčasný trh práce si žiada dynamických, vzdelaných, sebavedomých a asertívnych mladých ľudí, ktorí veria svojim silám a majú chuť sa ďalej celoživotne vzdelávať. Z toho dôvodu je skupina mladých ľudí ohrozených sociálne výrazne oslabená a znevýhodnená. Ďalší významný faktor v našich výsledkoch je i obdobie v ktorom sa naša cieľová skupina nachádza. Je to obdobie puberty a adolescencie, ktoré je typické vzdorom, hľadaním si svojho vlastného miesta v živote, kritikou k autoritám, ideálmi a často verbalizovanými „ružovými okuliarmi“. Domnievame sa, že životné obdobie v ktorom sa títo mladí ľudia nachádzajú je náročné i bez ďalších rizikových faktorov, ktoré výrazne vplývajú na osobnosť každého jedného z nás.

Na základe našich skúseností, množstvo vychovávateľov dokázalo verbalizovať uvedené problémy ešte pred koncepciou nášho výskumu a upozornili nás na špecifiká správania a prežívania detí z detských domovov. Zároveň verbalizovali i nutnosť riešenia uvedeného stavu prostredníctvom odborníkov.

Ďalší náš postreh z návštev detských domovov bol, že títo mladí ľudia majú rôzne životné osudy a rôznu históriu životného príbehu. Verbalizácia a rozobratie, zorientovanie sa v svojom živote chýba mnohým nám, ale i deťom v detských domovoch, čo podľa nás môže byť aj dôvodom k smútku, apatii, negatívneho sebahodnotenia, zlej nálady, anhedónie. Minimálne množstvo detských domovov má na plný úväzok psychológa, ktorý by realizoval skupinovú alebo individuálnu psychoterapiu, ale i rôzne a potrebné formy intervenčných programov, ktoré majú možnosť eliminovať vyššie spomínané prejavy, resp. pomôcť našej cieľovej skupine v prežívanom smútku, apatii a problémoch sa zorientovať a adekvátne sa začleniť do samostatného fungovania a do života všeobecne.

Možnosťou adekvátne intervenovať do uvedeného stavu je okrem vyššie spomenutého i príprava takého kariérneho poradenstva pre túto špecifickú skupinu sociálne ohrozených mladých ľudí, ktoré bude celoživotnou oblasťou podpory a intervenovania do kontextu kariérneho, vzdelávacieho, osobnostného a sociálneho poradenstva.

Výskum realizovaný v detských domovoch na Slovensku orientovaný na identifikovanie osobnostných a interpersonálnych bariér chovancov z DD pri vstupe do sveta práce nás priviedol na myšlienku realizácie tréningových motivačných programov zameraných na zvýšenie schopnosti percepcie mladých ľudí analyzovať situáciu na trhu práce a následne sa jej prispôsobiť.

Našim cieľom, vychádzajúc z výsledkov výskumu, je prostredníctvom zážitkových foriem aktívneho sociálneho učenia vytvoriť metodiku DIS a prostredníctvom nej poskytnúť chovancom v DD pomocnú ruku v oblasti orientácie sa vo vlastnej osobnosti (všeobecné psychologické vzdelanie) a vo svete práce (profesionálna výchova).

 

Teoretické východiská aplikácie DIS

Sociálne učenie považujeme za vývojovo najstarší druh učenia, v ktorom sa jedinec snaží zvyšovať efektívnosť svojho sociálneho správania. V rámci problematiky sociálneho učenia sa v literatúre stretneme i s pojmom učenie zážitkom, alebo zážitkové učenie, ktoré Kožnar (1979) charakterizuje ako druh učenia a štúdia sociálnych poznatkov, ktorý je založený na vlastnom prežívaní, na vlastných skúsenostiach a na vlastnej činnosti.

Sociálne učenie zahŕňa viaceré druhy učenia, od relatívne najjednoduchšieho spontánneho učenia až po učenie s jasne stanoveným cieľom, na ktorom sa aktívne podieľajú všetci účastníci danej skupiny. Základnými formami sociálneho učenia sú napodobňovanie (imitácia), stotožňovanie a preberanie úloh. Sociálne učenie sa chápe ako modifikácia správania v dôsledku pôsobenia prostriedkov sociálneho učenia, ktorými sú: odmena, trest, súhlas a nesúhlas so sociálnym správaním.

 

Nami aplikovaný tréningový program DIS u chovancov DD je založený na osobnej prežitej skúsenosti, ale zároveň je prepojený i s relevantnými teoretickými poznatkami vychádzajúcimi z teórii aktívneho sociálneho učenia s klasickou pozíciou vedúceho tréningu (s adekvátnym vzdelaním a odbornými skúsenosťami), ktorý pripravuje, štruktúruje a prispôsobuje jednotlivé aktivity v priebehu jeho výcviku účastníkom, v našom prípade mladým ľuďom v DD.

 

Vo všeobecnosti má klasický tréningový program vychádzajúci z teórie sociálno-psychologického výcviku nasledujúcu základnú  štruktúru :

1.  oboznámenie účastníkov s cieľom programu (orientácia vo svete práce a analýza vlastných schopností adekvátne sa do neho začleniť)

2.      techniky na zoznámenie, uvoľnenie a vytvorenie požadovanej atmosféry v skupine (predstavenie, komunikácia súvisiaca s vytvorením prvého dojmu, formy sociálneho správania)

3.      učenie a nácvik nových foriem správania a analýza prežívania účastníkmi výcviku, rozhodovanie sa v rámci skupiny pre najefektívnejšie a najvhodnejšie formy a stratégie správania a ich aplikácia v reálnom prostredí, vo svete práce (nácvik správania na konkurze, modelové situácie, výber vhodného pracovného miesta na základe predchádzajúcej analýzy, schopnosť napísať si životopis, možnosti hľadania si práce, …).

Nami aplikovaný tréningový program má nasledujúcu  formálnu stránku, ktorá predstavuje celkovú prípravu programu ako projektu, jeho scenár, v ktorom bude optimálne rozvrhnutie jednotlivých stretnutí, dĺžka jednotlivých aktivít, materiálne pomôcky nutné na realizáciu jednotlivých interakčných cvičení a pod. Používané techniky sociálno-psychologického výcviku majú svoj cieľ, pracovný postup s pripravenými pomocnými materiálmi, trvajú určitý predpokladaný čas a dôležitá je i fáza záverečného vyhodnotenia jednotlivých aktivít v priebehu výcvikového programu.

 

Aby mohol výcvik úspešne prebiehať, treba zaistiť, aby prebiehal v prostredí, ktoré je pre účastníkov psychologicky bezpečné.

Každá aktivita, technika, metóda a interakčná hra pripravená trénerom (vedúcim SPV) je zaradená do výcvikovej práce na základe predchádzajúcej analýzy skupinovej situácie v závislosti od požiadaviek účastníkov a obsahuje:

1.      uvedenie: jasná a zrozumiteľná inštrukcia o cieľoch a priebehu aktivity

2.      prevedenie aktivity, cvičenia: tréner sleduje či sú dodržiavané pravidlá a pozorne sleduje aké interakcie vznikajú medzi členmi, ako jednotliví účastníci výcviku reagujú a v prípade potreby zasahuje do skupinového diania

3.      vyhodnotenie: po ukončení je vhodné dať účastníkom priestor, aby sa mlčky sústredili na všetko, čo s predchádzajúcim cvičením súvisí. Tento proces individuálnej reflexie môže byť sprevádzaný otázkami: Čo som sa o sebe dozvedel? Čo som pri hre pociťoval? ... Po fáze vnútornej sebareflexie vedúci vyzve členov výcvikovej skupiny, aby sa podelili o svoje zážitky s druhými. Je potrebné aby každý dostal priestor na hovorenie a preto je nutné vhodné časové naplánovanie všetkých aktivít.

 

Niektoré aktivity vyžadujú účasť vedúceho výcviku, najmä cvičenia na začiatku výcvikového programu a pri niektorých je účasť vedúceho nevhodná (napr. keď pozná správne riešenie a pod...)

 

Z hľadiska obsahovej stránky môžeme priebeh tohto typu programu popísať na základe rozdelenia jednotlivých stupňov, ktorými prechádza skupina v čase výcvikovej práce:

Štádium rozohrievania skupiny sa dá charakterizovať slovami príchod, rozohrievanie, orientácia. V priebehu tohto štádia sa členovia orientujú v novej situácii, snažia sa získať istotu v nových podmienkach, zorientovať sa. V tejto fáze dochádza k vzájomným kontroverziám medzi členmi skupiny, ktoré spriehľadňujú správanie jednotlivých členov. V závere tejto fázy prichádza opäť spokojnosť a skupina sa začína vážne zaoberať sama sebou, je kompaktná, členovia ju prežívajú ako svoju skupinu.

Štádium produktivity skupiny, kde vystupuje do popredia efektívna práca skupiny na skupinových cieľoch a  každý účastník pracuje na svojich osobných  cieľoch. Skupina je kompaktnejšia a do popredia vystupujú jednotlivé techniky na rozvoj konkrétnych sociálnych spôsobilostí (napr. nácvik efektívnej komunikácie v priebehu prvého stretnutia zo zamestnávateľom, možnosti hľadania zamestnania, analýza silných a slabých stránok pre konkrétne pracovné miesto).

Štádium rozpúšťania skupiny, kde si členovia skupiny spoločne dopracovávajú námety, zhodnocuje sa priebeh stretnutia a menia sa skupinové väzby. V tomto štádiu sa kladie dôraz na transfer získaných skúseností v rámci nami aplikovaného programu do praxe.

 

Výsledný efekt SPV je závislý od mnohých faktorov, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. Medzi základné faktory patria: ochota účastníkov spolupracovať, kvalita formálnej pripravenosti SPV a pripravenosť trénera.

 

Výhody aplikácie tréningových programov DIS pri intervencii do sveta práce

Medzi základné výhody zážitkového učenia patrí výrazná aktivita na strane učiaceho sa subjektu, ktorá je v opozitnom postavení, ako v klasicky chápanom školskom vyučovaní, kde je aktivita na strane vyučujúceho.

Postupy a techniky použité v takto chápanom zážitkovom učení dávajú účastníkom príležitosť vyjadriť svoje city a pocity, môžu sa v priebehu programu rozprávať, pohybovať sa, vyjednávať medzi sebou, rozhodovať za seba v modelových situáciách, hrať sa na niekoho, vyskúšať si pozíciu na opačnej strane, a pod.

Pri takto chápanom sociálnom učení dochádza k využitiu spätnej väzby. V priebehu vlastnej aktivity účastníci experimentujú s vlastným správaním (skúšajú si rôzne situácie a spôsoby napr. správania na konkurze) a to vyvoláva v ich okolí rôzne reakcie. Ich verbalizácia medzi účastníkmi môže pomôcť a poskytnúť cenný materiál o pôsobení môjho správania na moje okolie. Cieľom takto chápanej informácie je pomôcť zefektívniť isté formy správania s cieľom lepšie, kvalitnejšie a vhodnejšie reagovať, správať sa, presadiť sa, urobiť dobrý dojem na pohovore, ... Analýza situácie s poskytnutím spätnej väzby účastníkovi  patrí k prirodzenej súčasti takto chápaného tréningového programu, kde je v závere každej aktivity nechaný priestor na reakcie a registráciu celej situácie, so zameraním sa na verbálne i neverbálne zložky prejavu s následnou analýzou všetkých účastníkov (čo sa mi páčilo, čo nie, čo by som ja spravil inak, čo by som aj ja tak chcel spraviť, ale zatiaľ to nedokážem, ....) 

Ďalšou z výhod takto chápaného tréningového programu je, že väčšina interakčných cvičení je založená na zámernom využití energie, ktorá je v bežnom procese učenia často prekážkou. Výhodou je, že účastníci pri simulovaní rôznych situácií a modelovaní si môžu usporiadať vonkajšie prostredie čo najrealistickejšie, majú možnosť chodiť, alebo sa prechádzať, voľne bez štandardného hlásenia sa v škole reagovať, využívajú prirodzený sklon komunikácie medzi sebou, čo je v bežne chápanom učení skôr rušivé. V takto chápanom učení sú tieto prvky hnacím motorom vnútornej skupinovej dynamiky a učenia vôbec.

Úlohou vedúceho programu je odborne a profesionálne vhodne využiť tieto prirodzené prvky v správaní účastníkov programu v prospech sociálneho učenia prebiehajúceho v skupine, na základe vopred stanoveného cieľa programu. Vedúci je predovšetkým v priebehu programu v pozícii, kedy vytvára vhodné podmienky pre uskutočnenie interakčnej aktivity a po splnení tejto úlohy ustupuje do úzadia, aby umožnil účastníkom prežiť situáciu bez direktívneho vedenia. V priebehu programu sa môžu striedať situácie, kedy sa postavenie vedúceho mení, na základe aktuálneho diania a skupinovej dynamiky v skupine.

 

Ciele programu a metodiky DIS

Ciele takto poňatého programu špecificky orientovaného na orientáciu vo svete práce možno vidieť v dvoch rovinách - v rovine všeobecnej a špecifickej. Vo všeobecne rovine, ktorá vychádza zo skúseností a výsledkov výskumu môžeme konštatovať, že takto chápané sociálne učenie vplýva na (Hermochová, 1994) :

§ senzibilitu vnímania – účastník je vedený k aktívnejšiemu vedeniu vlastných pocitov, citov, myšlienok, obáv, potrieb. Cieľom tohto procesu je na strane jednej registrácia týchto stránok u seba, ale i u druhých.

§ prehĺbenie zodpovednosti – ide o vytvorenie vlastného interiorizovaného postoja k udalostiam a okolnostiam, ktoré ma čakajú, resp. sprevádzajú životom a formujú môj vzťah k sebe samému.

§ vyjadrovanie vlastných pocitov – ktoré môže výrazne sprehľadniť komunikáciu, ale i orientáciu vo svojom vnútornom svete.

§ uvedomovanie si motívov vlastného správania – Prečo robím to čo robím? Čo mi to prináša? Čo to prináša druhým ľuďom? Aké sú moje motívy správania? O čo mi v živote vôbec ide? ...

§ sebaakceptovanie – v interakčných cvičeniach je zohľadnený fakt akceptácie a poznania svojich silných a slabých stránok a priestor na akceptáciu a pozitívne prijatie seba.

§ akceptovanie druhých – pochopenie, tolerancia a akceptácia druhých je cestou k psychologickej dospelosti.

§ nezávislosť správania – sloboda osobného rozhodovania a zároveň odolanie tlaku negatívnych spoločenských javov je ďalšou z ciest k psychologickej dospelosti.

 

Špecifické ciele nami zostaveného programu sú orientované na získanie obrazu o svete práce na základe zostavených interakčných cvičení s kognitívnym obsahom:

§ orientácia vo svete práce – analýza rôznych druhov pracovných činností

§ spôsoby hľadania si práce – internet, denná tlač, inzertné noviny, personálna agentúra, oslovenie zamestnávateľa

§ prezentácia vlastnej osoby – formou životopisu a motivačného listu

§ prezentácia vlastnej osoby – na pohovore u zamestnávateľa, resp. v personálnej agentúre

§ pracovná zmluva – náležitosti a podpis pracovnej zmluvy, práva a povinnosti z nej vyplývajúce

§ pracovný kolektív – analýza vzťahov v pracovnom kolektíve

§ zmena zamestnania – výpoveď, nespokojnosť s prácou, možnosť zmeny a jej formy.

 

 

Štruktúra intervenčného programu DIS

Nami aplikovaný motivačno-tréningový program pre chovancov v DD obsahoval 8 stretnutí v rámci ktorých sa ich štruktúra priamo dotýkala rozvoja a podpory jednotlivých stránok osobnosti chovancov s následným prepojením na svet práce a orientáciu v ňom. Každé stretnutie pozostávalo z aktivít zameraných na vytvorenie požadovanej atmosféry v skupine, ďalej nasledovali jadrové, resp. kľúčové aktivity orientované na sebapoznanie, komunikáciu, sebaprezentáciu, informácie o náležitostiach pracovno-právnych vzťahov a analýza vlastnej budúcnosti  na  základe požiadaviek účastníkov výcviku.

Jednotlivé interakčné cvičenia nižšie uvedené v tomto metodickom manuály je potrebné prispôsobiť individuálnym požiadavkám účastníkov na základe ich cieľa v závislosti od motivácie a aktivity, individuálneho vývinového štádia a úrovne sociálnej a emocionálnej inteligencie účastníkov.

Uvedené cvičenia preto nie sú kompletným programom, ale len stručnou teoretickou a metodickou pomôckou, ktorú je nutné prispôsobiť na základe potrebnej odbornej a sociálno-psychologickej erudície trénera (vedúceho programu) požiadavkám a špecifikám cieľovej skupiny.

 

Tematické okruhy jednotlivých stretnutí intervenčného programu DIS:

I.       Sebapoznanie – Kto som ? Ako si predstavujem svoj život a svoju prácu; Analýza svojich silných a slabých stránok ; Moje klady (Hermochová, str.40); 5 pozitív telesného vzhľadu, 5 pozitív z oblasti vlastností a zručností... (2 stretnutia

II.    Komunikácia (predstavenie a verbalita, neverbalita na pohovore) problémy v komunikácii, Prípad pomarančov ugli, Pracovné stretnutie k pohľadniciam, Rozdelenie srdca, (2 stretnutia)

III. Sebaprezentácia prostredníctvom životopisu (šablóna na životopis); Môj najväčší úspech v tomto roku (1 stretnutie)

IV. Pracovná zmluva (náležitosti, práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy)

V.    Vzťahy v pracovnom kolektíve - situácie (1 stretnutie)

VI.  Zmena zamestnania (1 stretnutie)

VII.  Budúcnosť (životopis budúcich 5 rokov); Časová perspektíva (Hermochová, str.108); Plánovaní jedného dňa (Hermochová, str.109) (1 stretnutie)

VIII.  Záver

Optimálne v našom prípade a na základe našich skúseností je aplikovať uvedené programy preventívne, bez jednoznačného ukončenia a dlhodobo, ako forma neustálej pomoci takto výrazne sociálne ohrozenej skupine. Jednorazové aktivity a intervencie sú výrazne menej efektívne (pozri naše ďalšie výskumné štúdie orientované na meranie efektivity výcvikových programov: Zaťková, 2002, 2003, 2004, 2005, 2006) a ich vplyv sa po čase zo správania účastníkov vytráca.

   
projekt je spolufinancovany europskou uniou Prihlásenie

WebDesign © weBase, Design 2006 Rivale